Zrážanie krvi
Schopnosť zastaviť krvácanie je prirodzená vlastnosť ľudskej krvi, ktorá slúži na zahojenie poranenia v stene cievy, aby krv ďalej z cievneho systému neunikala. Každé krvácanie, či už vonkajšie, alebo vnútorné je spôsobené poranením steny cievy v ktorej vzniká otvor, ktorým krv uniká. Za normálnych okolností sa krv v cievach nezráža. To je spôsobené krehkou rovnováhou medzi veľkým množstvom rôznych molekúl v krvi, ktoré pôsobia v prospech zrážania krvi, ale aj proti nemu. Stena ciev je tvorená viacerými vrstvami. Tá najvnútornejšia, ktorá sa priamo dotýka krvi, nazývame endotel. Ak je endotel nepoškodený, krv sa na ňom nezráža. Poznáme však rôzne ochorenia, kedy je táto vrstva porušená a preto dôjde k vzniku zrazeniny aj v neporušenej cieve. Tak vznikajú ochorenia ako napr. cievna mozgová príhoda, infarkt srdcového svalu, alebo hlboká žilová trombóza. Ich spoločným menovateľom je vznik zrazeniny tam, kde to nebolo potrebné. Vznik krvnej zrazeniny je však žiadúci, ak je cieva poranená a je prítomné krvácanie. V tom prípade sa voči krvi odhalia aj hlbšie vrstvy steny cievy ktoré sa nachádzajú pod endotelom. Práve z nich prichádza vo forme uvoľnených látok (práve takých, ktoré sa pri neporučenej cieve v krvi nenachádzajú) signál, aby sa aktivoval proces zastavenia krvácania (lek. hemostáza). Rovnováha v krvi sa preklopí v prospech tvorby krvnej zrazeniny. Hemostáza má 4 fázy:
1. Zúženie priemeru ciev privádzajúcich do miesta poranenia krv (lek. vazokontrikcia) – obmedzí prítok krvi do miesta poranenia, ale prínos je len malý.
2. Aktivácia a zhlukovanie krvných doštičiek – Krvné doštičky (lek. trombocyty) sú malé telieska, ktoré za normálnych okolností plávajú v krvi. Ak dôjde k porušeniu steny cievy, tak na základe signálu z vrstiev pod endotelom sa začnú zhlukovať v mieste poranenej cievy. Prvá vrstva prilnie na stenu poškodenej cievy (lek. adhézia trombocytov) a ďalšie sa pripájajú na túto vrstvu ako doštička o doštičku, čo nazývame zhlukovanie doštičiek (lek. agregácia trombocytov). Tak vzniká prvotná krvná zátka.
3. Zrážanie krvi (lek. koagulácia) – pevnosť doštičkovej zátky je však nedostatočná a musí byť spevnená. Preto súbežne nastupuje veľmi zložitá, kaskádovitá reakcia látok krvnej plazmy, ktoré nazývame faktory zrážania krvi. Dala by sa prirovnať k padajúcemu dominu. Postupne medzi sebou reagujú a výsledkom je premena bielkoviny fibrinogénu na vlákna fibrínu, ktoré sa zapletajú medzi seba a tvoria sieť. Do tejto siete, ktorú nazývame „fibrínová sieť“ sa zachytávajú aj väčšie krvné bunky, ako napríklad červené krvinky a ďalšie krvné doštičky. Tak vzniká typická červená krvná zrazenina (lek. koagulum), ktorej kraje sú naviazané na okraje rany a krvácanie sa upchatím poraneného miesta zrazeninou zastaví. Tak ako pri domine, tak aj pri uvedenej koagulačnej kaskáde ak 1 diel (koagulačný faktor) chýba, tak zrážanie krvi neprebehne a krvácanie sa nezastaví.
4. Rozpad zrazeniny (lek. fibrinolýza) – ak je rana v stene cievy pod zrazeninou už zahojená, tak je načase, aby sa zrazenina rozpadla. Na to slúžia procesy prirodzeného rozpadu zrazeniny, ktoré nazývame fibrinolýza.
