Základné infomácie o hemofílii
Hemofília
Hemofília je vrodená porucha zrážania krvi. Je to genetická porucha, ktorá spôsobuje nedostatočnú tvorbu jednej z bielkovín krvnej plazmy (koagulačného faktora VIII, resp. IX), ktorá je potrebná na zrážanie krvi. Nedostatkom koagulačného faktora v krvi sa krvácanie nezastaví.
Nedostatok koagulačného faktora, ktorý je potrebný na zrážanie krvi, vedie ku nadmerným prejavom krvácavosti. A to nielen po minimálnych úrazoch, pri trhaní zubov, pri a po operáciách. U pacientov s ťažkým stupňom hemofílie, t.j. jedincov, ktorí majú veľmi nízku hladinu tohto koagulačného faktora, dochádza aj ku krvácaniu, ktoré označujeme ako spontánne krvácanie. Pre ťažký stupeň hemofílie sú typické spontánne krvácanie do kĺbov a svalov. Napríklad ráno sa pacient zobudí s opuchnutým a bolestivým kĺbom, alebo svalom.
Krvácanie do kĺbov a svalov spôsobuje ich opuch, bolesť a obmedzenie pohyblivosti. Ak sa krvácanie do kĺbu opakuje, tak je tento kĺb významne poškodzovaný. Je to preto, lebo zložky krvi sa v kĺbe rozpadajú na rôzne látky, ktoré negatívne pôsobia na kĺbne štruktúry. Výsledkom je ťažké poškodenie kĺbu s obmedzením pohybu a bolesťou, ktoré odborne nazývame hemofilická artropatia (viď. Obrazok 2,3) Akékoľvek iné krvácanie, ktoré nemá pri hemofílii tendenciu sa zastaviť, môže spôsobiť vážne ohrozenie zdravia až života. Napríklad krvácanie do mozgu, alebo dutiny brušnej pri ťažkom úraze.
Ľudia s hemofíliou nekrvácajú rýchlejšie než iní ľudia, ale môžu vykrvácať aj z malých rán a poranení.
Vznik ochorenia a typy hemofílie
Hemofília je genetickou poruchou. Ochorenie prenášajú zdravé ženy a hemofíliou trpia mužský potomkovia rodiny. Z daného vyplýva, že genetická podstata tohto ochorenia je porucha na pohlavnom chromozóme, ktorý máme všetci vo svojom tele, muži aj ženy a ktorý sa označuje ako chromozóm X. (detailne v kapitole Dedičnosť hemofilie)
Porucha zrážania krvi – hemofília je závažné (zatiaľ) nevyliečiteľné ochorenie. Je to však ochorenie liečiteľné.
Poznáme dva typy hemofílie, obe spôsobené nedostatkom / absenciou jedného z bielkovín (faktorov) v krvi:
- Hemofília A (spôsobená nedostatkom faktora VIII)
- Hemofília B (spôsobená nedostatkom faktora IX)
Závažnosť (stupeň) hemofílie je určená množstvom koagulačného faktora VIII alebo faktora IX v krvi. Normálna hladina faktora VIII alebo IX je laboratórne medzi 70-140% aktivity, ale nadmerná krvácavosť sa nepozoruje ani pri hodnotách medzi 50-70%. Treba si uvedomiť, že uvedené percentá nemajú v tomto prípade nič spoločné s matematickými % ale jedná sa o jednotku aktivity (hladiny) daného koagulačného faktora.
Rozoznávame tri stupne hemofílie A a B :
Ľahký (hladina faktora 5%-30%) má minimálne, až žiadne spontánne krvácavé prejavy, nadmerná krvácavosť sa prejaví až pri závažnom poranení
Stredne ťažký (hladina faktora 1-5%) má stredne závažné krvácavé prejavy aj po malom poranení, ale spontánne krvácania nie sú obvyklé
Ťažký (hladina faktora pod 1%) má ťažké krvácavé prejavy po poranení, sú prítomné spontánne krvácania do kĺbov a svalov, ktoré poškodzujú kĺby a bez preventívnej vnútrožilovej liečby, ktorá im zabraňuje, pacienta nenávratne invalidizujú vznikom hemofilickej artropatie.
Dedičnosť hemofílie
Hemofília je dedičné ochorenie. V jadre každej bunky ľudského tela okrem pohlavných buniek sa nachádza 46 chromozómov, ktoré sú usporiadané do 23 párov. Z toho 22 párov (44 chromozómov nazývame nepohlavné chromozómy (lek. autozómy) a sú bez ohľadu na pohlavie vždy rovnaké. 1 pochádza od matky a 1 od otca jedinca. Posledný pár nazývame pohlavné chromozómy (lek. gonozómy) a medzi pohlaviami sa líšia a definujú za štandardných podmienok pohlavie jedinca. Muž má kombináciu X a Y a žena kombináciu X a X, teda 2x X chromozóm. Okrem génov pre znaky dôležité pre rozlíšenie pohlavia sa na X chromozóme nachádzajú aj gény pre tvorbu bielkovín, ktoré sú pre obe pohlavia rovnaké. Ak dôjde v takomto géne ku chybe a teda k dedičnému ochoreniu spôsobeného mutáciou na X chromozóme voláme takúto dedičnosť X-viazaná dedičnosť a tá má iné pravidlá ako ak je poškodený gén na nepohlavnom chromozóme. Ak je poškodený gén na nepohlavnom chromozóme, ktoré sú pre každé pohlavie rovnaké je zrejmé, že ženy aj muži budú z genetického hľadiska postihnutí ochorením v rovnakom pomere. Pri X-viazanej dedičnosti, ktorej typickým príkladom je hemofília A a B je to inak. Gény pre tvorbu koagulačných faktorov VIII a IX sa nachádzajú na X chromozóme. Ak je v géne porucha a človek má genetickú výbavu pohlavných chromozómov XY, teda je to muž, nemá si pomocou akého génu tvoriť faktor a teda sa uňho prejaví ochorenie – hemofília. U ženy pri genetickej pohlavnej výbave XX, môže mať 1 z X chromozómov poškodený gén pre faktor, ale žena bude používať na tvorbu faktora pre seba ten druhý X chromozóm s funkčným génom a teda sama nebude mať krvácavé prejavy. Keď vznikne chlapec tak zákonite, aby bol chlapcom, musí dostať Y chromozóm od svojho otca. Druhý pohlavný chromozóm X dostáva od svojej matky a je náhodné, ktorý to bude. Preto ak žena prenáša X-chromozóm s poškodeným génom pre faktor VIII, alebo IX sama o tom nemusí vedieť, ale je 50% šanca, že jej syn bude mať hemofíliu. Rovnako je 50% šanca, že jej dcéra, bude tiež nošičom jedného X-chromozómu s poškodeným génom. Žena, ktorá prenáša X-chromozóm s poškodeným génom sa odborne nazýva prenášačka hemofílie. Existujú aj prenášačky s krvácavými prejavmi, keď telo z určitých dôvodov používa X-chromozóm s poškodeným génom. Krvácavé prejavy a úroveň nedostatku faktora však nedosahuje ťažkú hemofíliu a prejavy sú variabilné. Krvácavé prejavy však môžu byť pre ženy významné hlavne v gynekologickej oblasti. Zákonite ak pacient s hemofíliou má dcéru, môže jej odovzdať výlučne len poškodený X-chromozóm, preto dcéra pacienta je vždy prenášačkou ochorenia. Mutácia na chromozóme nemusí byť vždy dedičná, ale môže vzniknúť pri vzniku jedinca, chybou v prepise genetickej informácie. Takto vzniknutú mutáciu voláme „de novo“ (lat. novovzniknutá) mutácia.
